• AKTUALITY
  • OBEC
  • SAMOSPRÁVA
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT
čremošné (1)

Kontakt:

Napíšte nám:

História

V južnej časti regiónu Turiec iba päť kilometrov východne od Turčianských Teplíc sa za výbežkami Veľkej Fatry a kremnických vrchov skrýva pôvodne poddanská dnes horská obec Čremošné. Jej domy sú roztrúsené na miernom svahu v nadmorskej výške 600 metrov. Obec založili na zákupnom práve na odlesnenom území bučiny a smrečiny, na ktorom sa v 13. a 14. storočí nachádzali bane na zlato. Na toto územie hájskeho panstva v tom čase prišli nemeckí kolonizátori, pochádzajúci z baníckeho mesta Kremnice. Po prvý raz je obec písomne doložená v darovacej listine Karola Roberta z roku 1340 pod názvom „Polun“ – Poľana alebo podľa mena zemepána a následne v roku 1398 ako „Chermozna“ ( podľa slovanského slova čremcha – rastlina prenikajúcej vône). Tomu napovedá aj skutočnosť, že na pečiatke obce a neskôr od r. 1736 aj na erbe bol obraz košatého stromu na zelenej pažiti, čo symbolizovalo zároveň drevorubačské zamestnanie osadníkov. Meno obce sa postupne pravopisne upravovalo, až od roku 1927 dostalo dnešný názov : Čremošné.

Táto obec patrila šľachtickému rodu Hájskch zo susednej obce Háj a po jeho vymretí v r. 1493zmenila viacerých vlastníkov. Až roku 1532 definitívne pripadla pod vrchnostenskú správu mesta Kremnice až do poštátnenia v r. 1948. k obci patrili aj sídliská – samoty : Bartoška, Medzo štvosy, Okladiská a neskôr Železničná stanica. Postupne na 1003 ha obce vzrástol počet obyvateľstva : V roku 1533 tu žilo 45 obyvateľov, v roku 1785 v 24 domoch ich bolo 178, v roku 1825 ich bolo už 200, v roku 1940 až na 470. Po roku 1948 ich počet poklesol na 245, v roku 1970 na 213 obyvateľov, v roku 1980 na 167, napokon v roku 2004 na 92 Čremošňanov. Podľa starších záznamov sa tunajší osadníci zaoberali tesárstvom, pálením vápna aj drevárskeho uhlia, čižmárstvom, tkáčstvom, mlynárstvom ( do r. 1920 tu bol mlyn ) a všeobecne poľnohospodárstvom, lebo tak im prikazoval život.
Z pozoruhodností tejto obce treba spomenúť Žarnovickú dolinu, pamätnú poslednou poradou ilegálnej SNR a predstaviteľov ilegálneho vojenského ústredia dňa 27. júla 1944 pred vyhlásením Slovenského národného povstania, na ktorej sa vyriešili rozhodujúce politické a vojenské záležitosti. Zaujímavosťou je aj železničná trať, ktorá prechádza popod Čremošné do Banskej Bystrice. Pretína 22 tunelov, vrátane najdlhšieho na Slovensku – Čremošnianskeho s dĺžkou 4.697 m. 

Dnes v Čremošnom možno stretnúť dochované zvyšky ľudovej architektúry zosúladené s peknou okolitou prírodou. Pod obcou sa rozprestierajú malé a nad ňou veľké Čremošnianske lazy ako trávnaté chrbáty, odkiaľ je pekný výhľad na všetky svetové strany. Tieto malebné stráne, v zime i v lete meniac svoju tvár viacerí turisti z vlastnej skúsenosti považujú sa biozóny. Aj preto je v tomto okolí vybudovaná rekreačno-turistická chatová oblasť a okolitá chránená príroda Veľkej Fatry je od roku 2002 vyhlásená za Národný park. Pre celý južný Turiec a najmä pre jeho metropolu Turčianske Teplice sa týmto obec Čremošné považuje za výhodné a blízke lyžiarske stredisko aj za východisko na letné putovanie do juhozápadnej časti hrebeňov a dolín Veľkej Fatry.
Obec ma vlastnú samosprávu so sídlom v prednej časti všeúčelového kultúrneho domu, súkromný obchod s potravinami a novootvorenú reštauráciu pre miestnych obyvateľov a návštevníkov hôr. Pri vstupnej časti do obce sa rozkladá salaš, v ktorom dostať výrobky z ovčieho syra. Darí sa tu včelárom. Čremošňania nezabúdajú ani na ľudové zvyky, tradície a najmä obľúbené fašiangové, májové a príležitostné zábavy, ktoré viackrát v roku poriada miestny požiarny zbor.
Obdivuhodná príroda, čistý vzduch a zhovorčiví Čremošňania iste inšpirovali maliara Michala Nemčeka a grafika Mgr. Petra Ondru, aby bo svojich maľbách a perokresbách „zvečnili“ tento rázovitý chotár Slovenska, do ktorého Vás na víkendové prechádzky pozývame . 

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: